Tóhu va Bóhu

zem bola neladná a pustá,
priepasť,
prahlbina..

v temnote

v tme nad prahlbinou
sa vznášal
Duch Boží oživujúci
nad vodami

Jeho slovom prišlo svetlo,
Jeho dychom..
človek

...bez Neho nevzniklo nič
z toho, čo jestvuje.

vráťme sa do temnoty
do prítomnosti Slova
do blízkosti Ducha
do svätosti...

ponorme sa do svätej temnoty
nech Boh
spred stvorenia
premení
naše kamenné srdcia...

Tento text prelína čas pred stvorením sveta s obdobím stvorenia človeka a existencie ľudí v dnešnej dobe.
Hovorí o dobe, keď neexistovalo nič hmotné, nič také ako poznáme dnes. Neexistoval vesmír. Neboli stvorené žiadne veci, ani bytosti. Neexistovalo zlo. Bol len Boh. Večný, nekonečný, jediný. Láska. Osoba. Nič okrem Neho nebolo.
Potom stvoril svet, o ktorom Biblia hovorí, bol neladný a pustý. Stará hebrejčina má pre to slová „tóhu va bóhu“ (neladný a pustý). Zem sa skladala z kameňa a vody. Neživá príroda. Tma, temnota.
Ale Boh bol aktívny, oživujúci. Spravil dva pohyby. Slovo a dych. Slovom stvoril fyzický svet a dychom dal život človeku.

Pre nás je temnota slovom, ktoré vyjadruje negatívny jav. Ale skúsme sa na to pozrieť ako na tmu naplnenú duchom. Po ľudskej vzbure Bohom stvorený dokonalý svet naplnil deštrukčný duch zla. Ale ešte pred tým ako zasvietili prvé lúče svetla, pred tým ako bolo čokoľvek stvorené, bola tma naplnená Duchom lásky, dobroty – svätosti.
Boh nás pozýva, aby sme sa k Nemu vrátili. Tma nás desí, lebo v nej poznáme duchov zla. Ale keď necháme do svojej mysle znieť slovo svätého Boha, keď necháme Jeho Ducha dýchať cez nás, čaká nás zmena. Základom kresťanskej viery je vnútorná premena človeka. Ako svet pred stvorením bol neladný a pustý, aj môj život taký. Ľudské vnútro je naplnené zlom, naše srdcia sú kamenné a bez lásky. Pozvime Boha, nech nás premení.