Kamenný gotický chrám
Kamenný gotický chrám
Blúdim lesmi Karpát.
V samote krásu majestátu lesného obdivujem,
dielo Najvyššieho chválim,
na pokraj lesa prichádzam...
Oči moje uzreli kamenný gotický chrám.
Zabudnutý a opustený,
machom obrastený,
konármi stromov obklopený,
ľuďmi nepochopený,
krutosť starých časov,
strach ľudí poznal...
Ideály moderného sveta klamlivé sú a falošné.
Bez Boha život žiť,
sám sebe bohom byť.
Pútnik pravdu hľadá
no nenachádza v tomto svete
bezbožné lži na neho číhajú
a on musí neustále bojovať...
Oči moje uzreli kamenný gotický chrám.
Zabudnutý a opustený,
machom obrastený,
konármi stromov obklopený,
ľuďmi nepochopený,
krutosť starých časov,
strach ľudí poznal...
Myšlienky jeho plné sú pochybnosti o stvorení a dôvere v Neho.
Zatvoriť za sebou dvere zodpovednosti?
Otvoriť ich vplyvom žiadostí?
Život pútnika ale niekto zmenil.
Poslal svojho jediného Syna.
Vykúpil ho z ríše smrti večnej.
Ľudskú pýchu pokorou porazil.
V kamennom chráme púť svoju končím.
Všetko ale ešte len začína...
Táto pieseň pochádza z najstaršej tvorby Pilgrimage. Boli to časy Rotovho "one man projektu" a aj začiatky jeho cesty k Stvoriteľovi.
Les je akoby obrazom ľudskej duše a lesné cesty sú línie, po ktorých idú myšlienky. Samota, premýšľanie, kladenie si važných otázok, to je prežívanie nejedného človeka. Ako to vlastne je s mojím životom? Má nejaký hlbší zmysel? Kvôli čomu žijem? Má život nejaký cieľ, alebo je to len chaos prepletených lesných cestičiek, ktoré nikam nevedú? Je zmyslom života užívanie si, egoizmus konzumu? Alebo sú zmyslom medziľudské vzťahy? Ale čo keď život skončí predčasne smrťou milovaného človeka? Stráca zmysel?
Áno, zmyslom života sú vzťahy. Ale tie získajú večnú trvanlivosť len vzťahom s Osobou, ktorá je večná. Pre nás, ľudí, je ťažko prijať túto cestu, ale do cieľa dojdeme len zastavením sa v tom starom chráme, ktorý máme zabudnutý niekde hlboko vo svojom vnútri. Tam sa môžeme v pokore a podriadenosti stretnúť na kolenách so Stvoriteľom.