9. Trón Slávy povstane

Trón slávy, to nie je len trón Boha, ale aj trón Slovanov. Táto slovná hračka chce vyjadriť túžbu, aby Boží trón bol v našej zemi. Jeho trón je sväté miesto, kam sa hriešny človek nemôže dostať. Jedine, ak je očistený „krvou baránka“. Ak náš národ prijme Krista, ak bude očistený od hriechov Ním, vtedy môže dosiahnuť svoj cieľ.

V skorších častiach albumu sa nedozvedáme nič o národnosti pútnika. Tu však už nie je pochýb o tom, že sa hlási ku slovenskému národu, ku Tatrám.

J. G. Herder r. 1792 publikoval vo svojich Ideách k filozofii dejín ľudstva myšlienky o nastupujúcich Slovanoch. Zaberajú „väčšiu časť zeme ako dejín“, ale „nikdy neboli národom vojnových a dobrodružných podnikov, založili rad kráľovstiev na juhu Európy, ale vcelku boli tichí a pilní, zväčša pastieri a poľnohospodári, poddajní a poslušní, no veselí a hudbymilovní, a tieto ich dobré vlastnosti teraz bude musieť podporovať.

Pútnik stúpa hore lesmi a bojmi, sám so sebou aj s okolím. Zisťuje, že mu veľmi záleží na jeho národe, na bratoch, od ktorých sa odpútal na začiatku, v prvom texte. Vracia sa ku nim a hovorí im o tom, čo sám prežil a kde, u koho, vidí šťastnú budúcnosť, nádej. U Boha, Stvoriteľa, ku ktorému sa dá prísť len s čistým vnútrom, bez sebectva, egoizmu, hriechu. Toto môže byť veľký problém u nás, metalistov, aj v blacku. Pýcha na to, že sme niekto, že sme niečo dokázali a niečo znamenáme. Že sme viac ako ostatní, napr. v iných hudobných štýloch, alebo podobne. Možno to nám bráni v skutočnom šťastí. Prekročiť sám seba, stúpiť na seba, pokoriť sa a prísť k Bohu.

Tam, blízko Neho bude znieť spev Kráľovi kráľov a Vládcovi vládcov. Je to Kráľ, ktorý je kráľom s veľkým K. Kto by takého nechcel mať?