8. Strážca divočiny

Pútnik ide ďalej životom. „Strážca divočiny“ zobrazuje udalosť, ktorá sa udiala neskôr po obrátení, po jeho primknutí k Bohu. Je kresťanom, je blízko Stvoriteľovi, slúži Mu. Je strážcom, Božím človekom, ktorý bdie nad svetom okolo, „divočinou“ a stará sa o neho. Záleží mu na „blížnych“, na priateľoch aj na neznámych, na spoločnosti, kde žije.

Je tu zobrazená situácia, kedy má strach, možno je v nebezpečenstve. Kresťanský život nie je len o užívaní si šťastného života s Bohom, je aj o trápení a boji. Satan, nepriateľ nespí. Je porazený a nemôže ma zničiť. Môže len pokúšať a skúšať ma trápiť. Dobrý Boh to dovolí, je však s nami. A pútnik je už duchovne dospelejší, takže vie čeliť tomuto útoku, ktorý sa odohráva na úrovni myšlienok, ktoré diabol vkladá do mysle.

A možno to ani nie je zlý duch, kto trápi pútnika, ale jeho vlastné pochybnosti. To on ešte nevie rozlíšiť. Mysľou si uvedomuje, že strach je len na úrovni pocitov. Jeho duch, hlboko vo vnútri osobnosti, ešte hlbšie než duša a pocity, je pokojný, vie, že Pán je s ním. Opakuje si slová z Biblie, z Žalmu 23: „Aj keby som išiel temnou dolinou, nebudem sa báť zlého, lebo Ty si so mnou.“ Vtedy začína reagovať aj duša, upokojuje sa a cíti, že Pán je naozaj blízko. Jeho prítomnosť vníma skoro fyzicky, vidí Jeho tvár a Jeho oči.

Text o Božej tvári je skrytý odkaz na EP Pilgrimage: „True holy unblack metal“, kde je na albume zobrazená tvár Pána Ježiša vystupujúca z tmy. K napísaniu celého textu som však bol inšpirovaný rovnomenným dokumentárnym filmom o medveďoch v Tatrách.