7. Svadba na samote

Svadba na samote

Na zasnežených poliach
pár starých ľudí býva.
V zabudnutej osade
zatvárajú oči.
Ich deň končí.
Niekoľko stromov
na pozdrav vetru kýva.

Dve malé borovice
zasnúbili sa
v mraze zimnej búrky.
Vrásčitá vŕba zaplieta im ruky,
stará borovica mladne
a zastavuje čas.
Smrek červený, opadaný
nad nimi drží stráž.

Čas zastal, no chvíľa ide ďalej.
Jablone stoja v rade,
spájajú konáre,
tvoria alej.
Nebeský veľkňaz je vietor,
obrad vykonáva.
Rodina stromov
svätou sa stáva.

Uprostred polí,
nebo a zem splýva
v roviny biele.
Aj vrany sa radujú
svadobné celé.

Ide znova o spojenie zaľúbenosti dvoch ľudí a lásky Pána Boha a človeka. Pútnik ide ďalej životom a po tom, ako spoznal krásne dievča, idú sa brať. Popri tom zažíva zvláštne videnie. Prežíva svoju svadbu duchovne, v spojení s Bohom.

Je tu niekoľko symbolov: Na samote, v prírode je čistý svet, nedotknutý zlom. Prírodné živly sa rozbesnili, ale sú nie naplnené zlou zúrivosťou, ale divokou radosťou nad svadbou. Príroda zdraví vietor, prichádzajúceho Ducha Svätého. Boh prechádza okolo stromov a oni sa z Neho radujú. Celá príroda je však podriadená človeku, Stvoriteľ mu ju dal, preto mu slúži a raduje sa z Jeho prítomnosti. Ľudí aj prírodu napĺňa Duch Svätý a pripravuje svadbu pre dvoch milovaných ľudí. Oni vo svojom videní ale prežívajú ešte inú svadbu. Svadbu budúcu, Baránkovu, Ježiša s Jeho nevestou, cirkvou. Dvaja zamilovaní ľudia, spojení svätým putom, svätým Bohom sa stávajú svätými. Prežívajú veľmi vzácnu chvíľu, naplnenie Božím Duchom. Spojenie v trojici, Boh - žena - muž, to je Láska. Pohľad na tieto udalosti zmenil aj divákov. Čierne vrany sa menia a už nie sú depresívnymi temnými vtákmi, ale „celé svadobné“.

A zase som počul hlas: Radujme sa a plesajme a vzdajme jemu chválu, lebo prišla svadba Baránkova, a jeho manželka sa prihotovila. A dalo sa jej, aby sa obliekla do čistého a nádherného kmentu, lebo tým kmentom sú skutky spravedlivosti svätých. A riekol mi: Píš! Blahoslavení povolaní k večeri svadby Baránkovej. A zase mi riekol: To sú pravdivé slová Božie. (Zjavenie 19:7-9)

Lebo nám i svedčalo mať takého veľkňaza, svätého, prostého zla, nepoškvrneného, oddeleného od hriešnikov a ktorý sa stal vyšším nad nebesia.. (Židom 7,26)