3. Hniloba

Hniloba

Človeče,
vstaň a počúvaj, čo ti chcem povedať.
Stoj vzpriamene
a vypočuj si moje pripomenutia:

Keď som ťa stvoril,
dušu do teba vdýchol
dokonale na obraz svoj.
Vôľu slobodnú som ti dal,
lebo taká je potreba lásky.

Rozhodnutie nastalo,
keď si vlastné božstvo vybral si,
pre ohavnú pliagu si sa rozhodol.

Teraz sa trápiš,
pre nemoc zhubnú
padáš znova a znova,
na prach sa obraciaš,
chorobný zánik.

Stvorenie moje,
ukázal som ti svetlo,
ktoré nový život prinieslo.
Čierno biely svet,
svet špiny a ohavnosti
slnečnými lúčmi spálilo.

A človeče,
pachu hriechu sa chráň!
Hnilobu si pamätaj,
v popole a prachu...!

Na kolenách budeš kajať sa,
viny svoje ľutovať,
pokánie činiť
a blížnych svojich milovať...

Chráň sa..
hriechu pachu..

Hnilobu si pamätaj..
v popole..
..a prachu

Je tragédia, že človek si neuvedomuje svoj vnútorný stav ducha alebo sa snaží zabudnúť na to, čo nechce alebo nevie vyriešiť. Preto potrebuje, aby sa k nemu ozval Boh. Lebo iba On môže pomôcť. V tomto texte prehovára sám Boh, Stvoriteľ vesmíru. Jasne pomenúva veci, ktoré doteraz boli človeku zastreté: "Stvoril som ťa krásneho, čistého, na svoj obraz, bez hriechu a zla. Dal som ti lásku, ale ty si ma odmietol. Preto sa teraz trápiš, preto je tvoj svet chorý a zničený." Ale zároveň s tým Boh ukazuje ľuďom aj riešenie. Je tu svetlo, abstraktný pozitívny pojem, svetlo v duši. "Ak sa budeš správať podľa pravidiel, ktoré som ti dal, vtedy ti bude dobre na svete. Rob pokánie, kajaj sa, ľutuj svoje zlo, hriechy, ktoré si spôsobil. Nezabúdaj na to."