10. Do hlbín lesa

Na konci svojho putovania vchádza pútnik do hlbokého lesa. Toto videnie môže ukazovať na záver života, kedy vstupuje do Božieho kráľovstva, do neba. Alebo to môže zobrazovať hĺbku vzťahu s Bohom. Les so všetkým, čo k nemu patrí je vnímaný pozitívne, ide o Boží svet a vstup Božieho dieťaťa do neho, návrat domov, k Otcovi. Hovorí o lese ako o hlbokom a nekonečnom. Je to Boží svet, kde vládne nekonečný Boh, pre obyčajného človeka nepochopiteľný, ako hlbiny lesa, kam sa málokto dostane. V Božom, dokonalom svete, má aj príroda svoju dušu, odpovedá človeku, ten jej rozumie, žije v súlade s ňou. Zároveň v súlade so Stvoriteľom aj s jeho stvorením. Cez les veje vietor, Duch Svätý, tretia osoba Božej Trojice, napĺňa prírodu a hovorí k jej pánovi, svojmu priateľovi, človeku. Pozýva ho, aby opustil svet okolo seba a vzniesol sa do vzťahu s Ním, s Bohom. Vstúpiť do vzťahu s Ním je naozaj jednoduché, len stačí „zadívať sa hore“, nechať Jeho pôsobiť na seba. Pútnik opúšťa raj, opúšťa všetky krásne veci, ktoré mu Pán dal a ide za Ním, venovať sa len Jemu. Kvôli „vznášaniu sa s Ním“ sa oplatí nechať všetko ostatné, aj rajskú záhradu.

Záver albumu hovorí o tajomstve Trojice Boha, tajomstve, ktoré sa ľudia snažia pochopiť celé veky. Pútnik spoznáva tajomstvo Trojice, Boh sám mu necháva spoznávať Seba, nesie ho. My sa to zatiaľ len pokúšame pochopiť, ale keď prídeme tam, ku Nemu, vtedy Ho „uvidíme tvárou v Tvár“ (1. list Korinťanom 13). Vtedy budeme zažívať to, o čom hovorí pútnik. Naša túžba po naplnení, ten smäd po šťastí, bude úplne naplnená vo vzťahu s Bohom. „Budem mu Bohom, a on mi bude synom“ (Zjavenie 21).