Blackmetaloví pútnici na ceste k Bohu

05.09.2012 12:50

Rozhovor s Pilgrimage

Jeden nemenovaný black metalový zine s nami spravil rozhovor, a potom ho nechcel zverejniť (pravdepodobne im naše vierovyznanie bolo tŕňom v oku), ale ďakujeme Marekovi Dankovi z musicone.sk za jeho zverejnenie a ochotu  :-]

http://www.musicone.sk/blackmetalovi-putnici-na-ceste-k-bohu-1-cast/

http://www.musicone.sk/blackmetalovi-putnici-na-ceste-k-bohu-2-cast/

 

Sú iba dvaja, no vedia sa postaviť k problémom s hudbou a existenciou kapely hrdinsky. Obom koluje v žilách black metal, postavený na pevných kresťanských základoch. Obaja ctia dedičstvo predkov, ktoré sa snažia napriek prekážkam zveľaďovať. Duo PILGRIMAGE, pochádzajúce z Hertníka pri Bardejove, svoj žáner nazýva „True Holy Un-Black Metal“ a svojimi názormi a kresťanským vierovyznaním je na slovenskej scéne ojedinelé. Spoločnými silami odpovedali na otázky, týkajúce sa všemožných tém – Rot a Makkabi.

 

1. V prvom rade, vyslovujem obdiv nad množstvom vašich počinov za necelé dva roky… ako sa to dá stíhať? Čomu sa vy dvaja venujete?

R: Pozdravujem. Nuž skúšalo sa, a nápady sa akosi sypali. No keď sa na to dívam retrospektívne, tak sú to veľmi odfláknuté veci a pravdupovediac na svoje demá osobne nie som hrdý (po hudobnej stránke). Keď sa kapela rozbiehala, tak bolo aj viac času. Teraz to už bude pravdepodobne striedmejšie, ale dáme si viac záležať.

2. Keď už sme pri tom, naozaj zostavu tvoríte len dvaja? Pokúste sa v krátkosti predstaviť…

R: Je to pravda. Pilgrimage som založil ja a neskôr si volal rôznych členov na skúšky. Istú dobu sme mali vcelku pevnú zostavu. Potom ostatní členovia odišli hlavne kvôli odlišnosti hudobných štýlov. Priatelia sme ale stále. Makkabi stál vlastne od začiatku kapely v úzadí a tak som si povedal, že by sme mohli tvoriť spolu. Píše úžasné texty, vie úžasne vystihnúť myšlienku celého toho. Máme veľmi podobné názory a myslím, že jeho vokál sa hodí do kapely viac ako môj. Makkabi je ženatý a narodila sa mu dcérka. Pri tejto príležitosti sme vlastne vydali náš debutový album. On pracuje, ja ešte študujem. Ale okrem toho väčšinu času trávim v lesoch nášho Čergovského pohoria, s ktorými som takpovediac “zžitý” a odkiaľ čerpám všetku inšpiráciu.

3. Filozofia vašej kapely je bojovať za vieru a Boha pomocou Black Metalu?

R: Posolstvo našej kapely je hlavne vniesť trochu svetla do temnej black metalovej kultúry. Ukázať ľudom, že existuje aj alternatíva. Aj keď väčšina tých čo to práve čítajú ma preklínajú a kameňujú zároveň. My veríme, že najlepším vyjadrením našej viery je Black metal, ako Makkabi sám podotkne lepšie. Robíme to, čo nás baví, a vieme, že robiť black metal bez posolstva pre nás nemá zmysel. Príde mi úplne prirodzené, že ak človek robí hudbu, je vyjadrením jeho samého, toho čo prežíva, jeho pocitov, života, radostí i smútku. Určite chcem využiť šancu zdeliť poslucháčom isté posolstvá formou textov, a je už len na nich ako to posolstvo rozlúštia.

M: Mojím cieľom (filozofiou) nie je bojovať za Boha. Myslím, že Boh je mocný a nepotrebuje ľudských obhajcov, ani sa pred ľuďmi obhajovať. Robíme to preto, lebo máme radi tento štýl. Našim životom dáva naplnenie a zmysel náš Pán a prejavuje sa to vo všetkých oblastiach života. Black metal tam tiež patrí. Pilgrimage znamená púť. Je to hlavne o našej duchovnej ceste, aj keď dúfame, že osloví aj druhých.

4. Ako hodnotíte napr. kapelu Master`s Hammer, ktorá sa vždy hlásila k satanizmu, no po hudobnej stránke išlo o číru genialitu? Rozlišujete medzi hudbou a textami?

R: Master’s Hammer hrajú určite dôležitú rolu. Teda chcem povedať, že položili isté základy tohoto štýlu v Čechách i u nás na Slovensku. Mňa osobne ovplyvnili lenže iba hudobne. Ich texty – posolstvo je ale odpad, teda pre mňa určite áno. Texty sú ale písané zaujímavým a chytľavým štýlom.

M: Myslím si, že texty sú dôležité. A posolstvo je nie len v textoch ale aj v hudbe. Nič nie je neutrálne. Ako kresťania rozlišujeme dobro a zlo. Nie len ako filozofické kategórie, ale zosobnené. Ľudia sa často vystavujú vplyvom, o ktorých ani nevedia, aj cez hudbu pôsobia nehmotné duchovné bytosti, a nemajú vždy dobré úmysly.

5. Lyrika je veľmi vydarená, počuť ju aj podľa vokálu… kto je jej autorom?

R: Textárom aj spevákom je Makkabi. Až na pár výnimiek, ktoré boli mojím nápadom. Je to oduševnený, charizmatický človek. Mnohé texty a metafory v nich vystihuje tak skvelo, že ja sám som často v rozpakoch.

6. Mám pocit, že hlas je prehnaný cez nejaký efekt… Mám pravdu?

R: Nie. Nepoužívame žiadne efekty na hlas. Teda až na miernu ozvenu. Makkabi má jednoducho talent od Boha na takýto vokál.

7. Inšpirácia je jasná, ale chcel by som vedieť podrobnosti… ide len o Bibliu, alebo je ten inšpiračný zdroj širší?

R: Inšpiráciou je prevažne Biblia. Ale taktiež veľa inšpirácie prichádza v modlitbe. Tiež veľa nápadov prichádza pri prechádzkach lesom. Hudobne sa to popisuje ťažko, pretože môj hudobný rozhľad je široko ďalej ako je len metal. Z metalu je to asi s nami spriaznená kapela zo susedného Poľska – Elgibbor, s ktorým máme aj split album. Tiež prvý unblack band, Horde. Veľmi ma ovplyvňujú Negura Bunget, Alcest, Kampfar, Windir a mnoho ďalších. Obľubujem slovenskú a českú blackovú scénu. Tiež mám veľmi rád atmosferický, ale aj surový Čierny Kov, Post-Rock, nepohrdnem naozaj žiadnym štýlom, dokonca ani kvalitným rapom. 

M: Hlavným zdrojom mojej inšpirácie sú osobné meditácie, rozhovory s Bohom. Spolu s Ním premýšľam nad Bibliou, nad životom. Často je to v prírode, v rozbesnených živloch, daždi, búrke, … fascinujú ma staré kresťanské piesne.

8. Vaša kapela mi je sympatická tým, že navonok sa prezentuje rebéliou, hnevom a temnou podstatou bytia, no ukrýva v sebe posolstvo viery a šíri mierumilovné evanjelium s cieľom priviesť ku kresťanstvu možno aj nejaké zblúdilé ovečky. Ako vás vníma anti-náboženská metalová komunita?

R: Hm. Názory sú teda rôzne. Denne sa stretávam s ľuďmi, ktorí nás počúvajú a uznávajú to, čo robíme, no ale aj s tými, ktorým by spravilo radosť, keby sme zmizli z povrchu zemského a tretia skupina ľudí je taká, ktorá si nevie nijako spojiť kresťanstvo a black metal. Sú to takpovediac “zadebnenci” (pri všetkej úcte k nim), ktorí nijako nevedia prijať názor iných a myslia si, že len jemnučký pop a organová hudba môže byť na oslavu Boha.

M: Tú temnú podstatu máme s nimi spoločnú. Tam je náš začiatok. Lenže my sme stretli živého Boha. Nepovažujeme ostatných za nejakých chudáčikov a seba za záchrancov. Všetci sme zblúdené ovce. Keď sa stretneš s Bohom, vládcom vesmíru, si menší ako tá ovečka. Potrebujeme Ho rovnako ako ostatní. Bez Neho by nášmu životu niečo chýbalo. Na jednej strane cítim, že do tej blackmetalovej scény patrím, veď tam mám priateľov, cítim, že som jej súčasťou, ale na druhej strane ma z nej vymedzuje moja viera. Chodíme na akcie, koncerty ako všetci metláci, tam sa často stretneš so zaujímavými ľuďmi, je tam dobrý priestor na diskusie, rád stretávam ľudí s inými názormi. A stane sa, že stretnem aj militantného blackáča, či tzv. „pohana“, ktorému som nepríjemný a dáva to patrične najavo. Má na to právo. Ale aj ja mám právo robiť hudbu tak, ako chcem. Vravím, mám priateľov aj takých, aj takých – a znesieme sa.

9. Boli ste odjakživa verní Bohu a viere, alebo ste mali v živote nejaké obdobie, kedy ste najradšej nosili pentagramy a obrátené kríže?

R: Prežil som obrátenie. V minulosti som nebol kresťanom. Teda bol som kresťanom iba na papieri. Dokonca som zachádzal do rôznych extrémov, ktoré hraničili so satanizmom… Nerád to ale rozoberám. Prežil som obrátenie a som šťastný, že som kde som. Mám rešpekt pred ozajstnými satanistami. K tým, ktorí sa na nich iba hrajú aby boli “tvrdí”, tak k nim nemám čo povedať. Uznávam ľudí, ktorí vedia v čo veria a viera je pre nich celý ich život. Boh je ako slnko a my ľudia sme ako slepci. Nevidíme slnko, ale cítime ho. Raz ale príde čas kedy sa nám oči otvoria.

M: Ja som bol stále medzi kresťanmi, nikdy som nepočúval „sekulárny“ metal. Väčšinu hudby, čo som počúval, robili kresťania. Čo sa týka života, nebol som vždy verný Bohu, ale ďaleko som od Neho neodišiel.

10. Ako ste prišli na originálne slovné spojenie „True Holy Un-Black Metal“, alebo je to len prešmyčka od Darkthrone?

R: Bolo to isté vyjadrenie a zavŕšenie starého štýlu Pilgrimage. Myslím že samotný názov hovorí za všetko. Dnes je náš štýl iný – Carpathian Slavonic Black Metal.

M: Možno je to naozaj prešmyčka od Darkthrone. Ale pôvod má v projekte Horde – Hellig Usvart z r. 1994. To bol prvý blackmetal hraný skutočnými kresťanmi. Pre mňa je to srdcová záležitosť. „Un-black“ podľa môjho názoru vyjadruje skutočné naozajstné kresťanstvo. Je to vnútorná premena človeka, ktorého sa dotkol svätý Boh. Duchovné znovuzrodenie.

11. Čím vás inšpirujú black metalové kapely, ktoré kresťanstvo skôr hanobia?      

R: Vypočujem si ich pre “všeobecný rozhľad”, ale nevenujem sa im.

M: Ich postoj proti kresťanom ma povzbudzuje k tomu, aby som môj vzťah s Bohom žil naozaj „true“. Ak to antikresťanská kapela robí naozaj dobre a skutočne, ak to nie je len pretvárka, potom „klobúk dole“. Sú na správnej ceste. Ak toto robíš úprimne, potom sa dostaneš do štádia, kedy sa budeš musieť rozhodnúť, buď kresťanstvo – Kristus, alebo nie.

12. Kde ste debut nahrávali a ako dlho vám to trvalo?

R: Skúšky na nový album začali v zime a zároveň sa v našej mrazivej skúšobni aj nahrávalo. Všetky nástroje som nahral ja a spev Makkabi.

M: Bolo to skoro pol roka, Začali sme v zime a skončili pred letom. Nenazval by som to skúšobňou. Je to niečo medzi dielňou, pivnicou a jaskyňou. Proste underground.

13. Z vášho albumu mám veľmi dobrý pocit… spočiatku mi vadili rýchle, agresívne pasáže, no potom som zistil, že máte na platni aj pomalšie a melodickejšie časti, hlavne v druhej polovici. Ako ste prišli na to kúzelné prepojenie Svadby na samote so Strážcom divočiny?

R: Ad maiorem Dei gloriam je rozdelený na dve pomyselné časti. Prvá – Z prachu zeme, hovorí o stratenom živote, o ľútosti a hriechu a druhá – Do hlbín lesa pojednáva o obrátení k lepšiemu, o novom živote s Kristom. Je to púť človeka a jeho život, ktorý sa končí v hlbinách lesa, kde si sám Boh vytvoril svoj chrám. Skladby Svadba na samote a Strážca divočiny patria k tej druhej časti albumu. Svadba na samote – jej zámer bol vytvoriť tzv. romantický black metal, ktorý sa končí ľudovou veselicou. Strážca divočiny je inšpirovaný rovnomenným filmom a táto pieseň je moja srdcovka.

M: Bola to momentálna inšpirácia pri nahrávaní. Svadbu na samote som napísal, keď som raz v zime išiel od svojej priateľky v takej tej romantickej zaľúbenej nálade. A Strážca divočiny je podľa skutočného príbehu o medveďoch v Tatrách. Vlastne skladby na celom albume sú prepojené. Zobrazujú duchovnú cestu človeka z prachu zeme až ku stretnutiu – splynutiu so Stvoriteľom skrze Krista v prírode.

14. Nechcete vo svojej tvorbe využívať epickejšie a melodickejšie prvky, ktoré by viac evokovali prostredie, z ktorého pochádzate?

R: Áno, chceme. Keďže sme Slovania, tak budeme hrať slovanskú hudbu. Dúfam, že sa nikdy nedostaneme do štádia, kedy by sme začali spievať po anglicky a pod.

15. Budete sa uberať smerom, naznačeným na aktuálnom splitku „Slava Bogu!!!“?

R: Nechcem toho moc prezrádzať vopred, ale naša tvorba by mala byť viacej epickejšia a rozmanitejšia. Textovo bude možno viac ortodoxnejšia a vyrysujú sa v nej naše myšlienky možno lepšie ako doteraz. Hudobne sa chceme viac zamerať na prepojenie atmosferických prvkov s agresívnymi surovými pasážami. Určitým spôsobom ale budeme pokračovať v štýle, ktorý už bol ukázaný.

16. Aký je váš vzťah k pohanstvu, slovanským božstvám, histórii?

R: Na našu históriu sa nemôžeme vykašľať. Ako každý národ cítil potrebu uctievať vyššie božstvá, tak ani naši otcovia neboli výnimkou. Pre mňa sú tieto božstvá vyjadrením ich životov. To čo zažívali, čo potrebovali, to boli ich bohovia. Taktiež to súvisí s našou kultúrou, ktorá je nesmierne nádherná a fascinuje ma. Je ale smutné, že kresťania prišli a prinášali vieru medzi ľudí násilným spôsobom. Narážam hlavne na iné národy. Určite to bolo zlé a sám som proti tomu. Lenže nemá zmysel sa pozerať na to čo sa už stalo. Dôležité je žiť prítomnosť a budovať budúcnosť.

M: „Slovanská rodná viera“ má veľmi blízko k prírode. Od „pohanských“ priateľov som sa naučil láske k Slovenskému národu. Vzťah k prírode, stotožnenosť s ňou majú spoločný všetky staré prírodné náboženstvá. To mali aj starí Židia. Boli pastieri, kočovníci, žili v spojení s prírodou, kde ich oslovil Stvoriteľ. Potom sa snažili rôznymi spôsobmi naplniť jeho požiadavky, dostať sa bližšie k Nemu. O to sa myslím snaží väčšina náboženstiev. Aj starí Slovania. Tie cesty, pokusy a výsledky sú rôzne. Lenže Židom sa stala zvláštna vec. Ten Boh sa stal človekom. A nie len to, spravil niekoľko vecí, ktoré majú význam pre celé ľudstvo. Slovanská „viera“ mi je veľmi sympatická, veď odtiaľ pochádzame. Myslím, že niektoré veci súčasným kresťanom chýbajú, tie zostali práve tam. Slovania zase potrebujú očistenie od zla, toho, čo je v mysli.

17. Veľmi ma zaujal videoklip „Čierny drozd“… kde ste ho nahrávali a čo vyjadruje jeho dej od začiatku po koniec?

R: Veľa ľudí sa nad ním zasmeje. Je natáčaný amatérsky takže to vyzerá asi ako raný Immortal. No samozrejme taktiež vyjadruje určité posolstvo. Je to také “duchovné proroctvo” toho čo som už spomenul pri otázke ohľadom albumu. Pútnik žije svoj smutný život. Čierny drozd symbolizuje jeho smrť. Nebaví ho žiť v depresii, tak sa rozhodne obesiť. V tom sa ho ale dotkne Kristus prostredníctvom magickej knihy biblie. Jeho život sa od základu mení. Púť sa končí pred krížom, prostredníctvom ktorého pútnik vzdáva vďaku za svoje obrátenie. Natáčali sme ho na Kapušianskom hrade. Zvlášť pre mňa je to veľmi nádherné miesto, keďže sa mi k nemu viažu spomienky. V tých časoch som ešte spieval ja ale v klipe už vystupuje Makkabi a hrá rolu spomínaného pútnika.

M: Čierny drozd je parafrázou na havrana. Vrana je vnímaná často ako temný vták prinášajúci zlo. No drozd je malý milý speváčik. …videl si niekedy zúrivého drozda? Jedného takého sme našli, máme ho na obale dema. Samotný klip má dve línie. Text piesne je o slovanskom bojovníkovi, ktorý ide obetovať bohom. Premýšľa, pochybuje a potom zažije nevšednú skúsenosť s drozdom. Druhá línia hovorí o súčasnosti, o našom prežívaní, hľadaní zmyslu života, pravdy. O našej púti a jej konci, o rozhodnutí pre smrť alebo pre život.